Ako sme zavreli krčmy

Už pár dní bola okolo nás téma Korona vírus. Nebudem sa tu rozpisovať o čo išlo, o tom vieme svoje asi všetci. Som v gastrónómii už 20 rokov, ale toto bolo prvý krát, kedy som nedobrovoľne zatváral dvere hosťom a nevedel som, kedy ich znova budeme môcť otvoriť. Bol to zvláštny pocit, ktorý nás na 2-3 dni poznačil do takej miery, že sme nevedeli plánovať a v úvode sme boli odkázaný iba na informácie z médií, ktoré sprostredkovávali aktuálny stav na Slovensku i vo svete. Prechádzky po záhrade, zvýšený príjem sladkostí, premýšlanie. Ako spolu rástli čísla ochorení, tak rástli aj naše impulzy ako sa s daným stavom vyrovnať. Z troch podnikov, ktoré patria firme, ostali dva zatvorené a jednu prevádzku s možným potenciálom sme sa rozhodli spustiť po 3 dňovej odstávke v obmedzenom režime nakoľko bol poolený len rozvoz jedál a nápojov. Merkur Pub & restaurant.

Čo to obnášalo?

Množstvo komunikácií vo vnútri firmy s personálom, denno-denné sledovanie aktuálnej situácie, plánovanie sa obmedzilo maximálne na týžden. Pozastavili sa komunikácie s reťazcom dodávateľov, komunikácia s hosťami, s personálom. Akoby sa to celé postupne vypínalo do akéhosi STAND-BY režimu. Uzavreli sme sa do úzkeho okruhu, z ktorého sme po denno-dennej porade informovali ostaných smerom do firmy a zároveň aj smerom von z firmy k našim zákazníkov. Osobné stretnutia , telefóny, sociálne siete.

V prvých týždňoch nastúpili hygienické opatrenia, ktoré bolo treba dodržiavať, nosenie rúšok , dezinfikáciia rúk a povrchov. Výdaj cez okienko sa stal pojmom, ktorý sa začal používať viac ako kedykoľvek predtým. Objemy rozvozu stravy, platby terminálom sa postupne zvyšovali. Pivo sa čapovalo do plastových fliaš a jedlo sa balilo to tzv TO GO BOX /jedlo so sebou/. Medzi nami a hosťami vznikala bariéra odstupu. Bolo potrebné posilňovať tím, ako ho aj motivovať byť v „prvej línii“. Na čapovanie piva do plastových fliaš sme použili technológiu, ktorú sme mali v sklade 4 roky a čakali na svoju chvíľu. „RUSKÉ KOHÚTY „ako sme si ich interne pomenovali, oficiálne PEGAS steel, sa ukázali ako výborný nástroj ako sprotredkovať tovar k zákazníkovi. Pivo Bakalář začalo tiecť „potokom“. Zabezpečovať objemy prázdnych plastových flaš a pokrývať vzrastajúci dopyt sa odzrkadlil aj u výrobcov fliaš a teda popravde, mali sme čo robiť. Ďalším faktorom bola investícia do reklamy v online priestrore, kam sa značná časť zákazíkov presunula. Okrem online reklamy sme využili aj reklamu v miestom rádiu, ktorá bola aktívna 3 týždne, využívali sme denne priestor na facebookovom profile a zároveň sme publikovali reklamu v printovom regionálnom týždeníku.

Po asi dvoch týždňoch sme začali rozmýšlať, čo s našimi ďalšími dvomi prevádzkami. Zamestnanci už boli doma viac menej bez práce a situácia sa nevyvíjala úplne „ružovo“, ale v tíme bola cítiť vôla a odhodlanie ísť ďalej. Na Vodarni sme hľadali spôsob, čo môžeme ľudom ponúknuť okrem piva do plastovej fľase alebo fľaskoveho piva a zabezpečiť ako taký cash flow. S nápadom predávať chlieb a pekárenské výrobky z Dobrej pekárne prišiel majiteľ firmy Peter PIDO Čahoj a mne sa ten nápad zapáčil. Kombinácia PIVO + CHLEBA je dosť neobvyklá, ale zaujímavá. Bola to výzva a po komunikácii s tímom vrátane zamestnancov sme sa rozhodli, že to skúsime. Nasledovala technická príprava prevádzky, prispôsobená situácii v ktorej sme sa ocitli. Vypracovanie novej ponuky, nasmerovanie reklamných aktivít podobne ako pri MERKUR PUB. Kontakt so zákazníkmi, ktorý sme si budovali 2 roky od spustenia prevádzky sa začal „odznova“. Pred spustením a v jeho úvode sme pridali roznos asi 1000 letákov po okolí, kde sme avizovali znova otvorenie prevádzky a predstavenie predaja chleba a piva a zároveň sem dali vyrobiť reklamu na budovu v ktorej pôsobíme v rozmere cca 3 x 6 m. Z pôvodne 9 čapovaných pív sme v úvode ponúkali tri: Bakalář 11°, Pilsner Urquell a Brnenská 11°nepasterizovaná. Objem predaja piva, hlavne Bakalář sa zvyšoval a zvolili sme výhodnejšiu cenu pri väčšom objeme. Myslím si, že to bola dobrá stratégia hlavne v úvodných dvoch týždňoch.

Káva so sebou, miešané nápoje so sebou, pivo so sebou, chleba a pekárenské výrobky so sebou. Do ponuky sme pridali aj mliečne výrobky zo Zázrivej ako bryndza, korbáče, jogurty, parenice. Po 40 tich dňoch sa znova otvorilo. Krčma prázdna bez sedenia, odstupy medzi ľudmi s rúškami na tvárach, systém výdaja tovaru ako v obchode. Ľudia s plastovými fľašami postávajúci okolo podniku popíjajúci zlatý mok, ktorý už stáročia spája ľudí. Dosť sci-fi realita.

S postupným uvoľnovaním sa situácia zlepšovala a my sme išli z týždňa do týždňa. Postupne sme na výčap okrem Bakalářa 11°pridali aj Bakalář 12,5°za studena chmelený, Bakalář nealko za studena chmelené, ktoré si ľudia priam vyžiadali a samozrejme Černovar 12°tmavý. Ľudia si začali k nám nachádzať znova cestu, za čo im patrí obrovská vďaka, lebo bez nich, našich zákazníkov by to nebolo vôbec možné udržať. Obrovská vďaka patrí aj zamestnancom, ktorí boli v prvej línii a nemali to vôbec ľahké byť neustále v „roli policajta“ a upozorňovať na dodržiavanie opatrení.

V neposlednom rade by sme chceli vyjadriť poďakovanie Tradiční pivovar v Rakovníku, a. s. obchodnému zastúpeniu v SR konkrétne riaditeľovi p. Žákovičovi ako aj obchodnému zástupcovi p. Juríkovi za expresné služby, organizačnú či technickú pomoc v týchto neľahkých chvíľach.

S treťou prevádzkou VOZOVKA HILL je príbeh iný, ale to asi niekedy nabudúce, aby to vraj nebolo moc dlhé :). Je otvorená, ideme ďalej deň za dňom a máme ďalšie plány a vízie. Kríza je len ďalšia výzva a spolu to zvládneme.